Trenčiansky hrad

Vypína sa na strmom brale priamo nad srdcom Trenčína. Známy nápis na hradnej skale je svedectvom, že sa tu pred dvomi tisícročiami pohybovali rímski vojaci. Nápis vytesaný do brala je najsevernejším rímskym nápisom dokladajúcim pobyt rímskej vojenskej jednotky v strednej Európe. Počiatky hradného osídlenia siahajú až do čias Veľkej Moravy.

V 11. storočí bol hrad kráľovským strážnym objektom a na prelome 13. a 14. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka, ktorý hrad zveľadil. Nie je doložené, že Matúš Čák Trenčiansky postavil palác, predpokladá sa, že bol postavený až po jeho smrti. Matúš Čák hrad prestaval na kamennú pevnosť, čiže ho zabezpečil kamennou hradbou, vežami a bránami.

Pravdepodobne dal postaviť Matúšovu vežu, ktorá je dodnes hradnou dominantou. Dôležité boli aj prestavby v 15. storočí a stavebné aktivity Zápoľských v 15. a 16. storočí. Koncom 18. storočia bol hrad poškodený požiarom, od 19. storočia na ňom prebiehali reštauračné a konzervačné práce. Na hrade sa zachovala Studňa lásky, ku ktorej sa viaže známa legenda.

Podľa povesti vyhĺbil studňu do skaly turecký paša Omar, ktorý sa zaľúbil do krásnej Fatimy, zajatkyne Štefana Zápoľského na Trenčianskom hrade. Aby Omar vykúpil Fatimu zo zajatia, prisľúbil hradnému pánovi vykopať studňu do skaly a dostať tak vodu na hrad, ktorý sa tým mal stať nedobytným. Omar so svojou družinou hĺbil studňu do skaly celé tri roky, väčšina mužov pri tom prišla o život. Napokon voda predsa len na hrade vytryskla a Omar si mohol odviesť svoju Fatimu. Prvú čašu vody podal Omar Zápoľskému so slovami: Vodu máš, Zápoľský, ale srdce nemáš. Keď Omar odvážal Fatimu z hradu, zachytil sa jej závoj na šípovom kríku. Na tom mieste potom stál najstarší hostinec v Trenčíne s názvom Fatima.

Vzdialenosť z Piešťan: 46 km

Viac informácií o otváracej dobe a vstupnom

Fotogaléria

Objavte majestátny Trenčiansky hrad – symbol moci Matúša Čáka a miesto, kde sa prelína história s legendou o studni lásky.