Nitriansky hrad

Svojou polohou na brale nad mestom bol prirodzenou pevnosťou. Hradný vrch bol svedkom najstarších slovenských dejín, keď sa tu koncom 8. storočia začalo formovať Nitrianske kniežatstvo. Vznik hradu sa datuje do roku 871, bol sídlom veľkomoravských panovníkov.
Hrad prešiel niekoľkými prestavbami, dnešnú podobu nadobudol v 17. storočí, keď bol opevnený po protitureckých bojoch. Hrad odolal pustošivému vpádu Mongolov v roku 1241, no neodolal požiaru počas obliehania Přemyslom Otakarom II. Svoje záujmy tu mali Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Luxemburský aj Matej Korvín. Na krátky čas hrad ovládli Turci. Hradný objekt sa skladá zo štyroch častí – z katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia so vstupnou bránou. Dnes na hrade sídli biskupský úrad a Diecézne múzeum.
Legenda rozpráva príbeh siroty Žofky, ktorá slúžila na hrade a bola povestná svojou krásou aj nádherným spevom. Pytačov mala na každý prst niekoľko, no ona stále čakala na toho pravého. Darmo jej krstná matka dohovárala, Žofka všetkých nápadníkov odmietala. Jedného dňa sa pri nej zjavil mládenec v zelenom oblečení šľachtica a s dobrými spôsobmi. Žofka sa potešila, presne tak si predstavovala svojho milého. Ich stretnutie sledoval aj Žofkin ctiteľ Jakub, ktorému sa mládenec v zelenom nepozdával. Keď o ňom porozprával Žofkinej krstnej, tá len zabedákala: „Veď je to vodník!“ Už mnoho rokov tu takto láka dievčence, ktoré potom navždy zmiznú. No mládenec Žofke celkom počaril, nedala si povedať. Raz večer sedela pri studni, keď sa ozval mládencov hlas: „Žofka, Žofka, chceš byť už navždy moja?“ Žofke sa rozbúchalo srdce a nahla sa nad studňu, odkiaľ ten hlas počula. Od tých čias Žofku nikto viac nevidel ani o nej nepočul. Len občas v noci sa vraj z hradnej studne ozve spev podobný tomu Žofkinmu.
Vzdialenosť z Piešťan: 46 km
Viac informácií o otváracej dobe a vstupnom
Fotogaléria
Objavte Nitriansky hrad – miesto, kde sa zrodila história Slovenska a kde legendy o láske a tajomných silách ožívajú v tichu starobylých múrov.




